Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Poslanec NR SR Peter Gabura podal návrh na zrušenie potratového zákona

5. 6. 2008

Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.:

Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z prirodzeného i ústavného práva na život, vykonávajúc ústavnú požiadavku ochrany života aj pred narodením, vedená záujmom o zdravý vývoj slovenskej spoločnosti.,

sa uzniesla na tomto zákone:

§ 1

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb.

§ 2

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Dôvodová správa

(krátené)

Právo na život je základným a nescudziteľným ľudským právom. Hlásia sa k nemu všetky listiny, charty a zoznamy základných práv človeka, nadväzujúce na veľké humanistické dedičstvo Magny charty. Ale mravný zákaz zabiť človeka je aj prirodzeným pravidlom, ktoré uznávali ľudia od nepamäti. Aj tí, čo sa dnes nehlásia k tradícii náboženskej mravnosti, uznávajú základné morálne pravidlá ustanovené Desatorom. Biblická správa o kamenných doskách, obsahujúcich desať základných pravidiel hovorí o ochrane života v piatom prikázaní veľmi stručne: „Nezabiješ!“ (Ex 20,13). Pri odovzdávaní biblickej archy však Boh podľa tejto správy poskytol k prikázaniam aj stručný komentár. „Kto zločinne a úkladne zabije svojho blížneho, aj od môjho oltára ho odtrhneš, aby zomrel.“ (Ex 21, 14). Ochrana života je pravidlom Desatora, nepoznajúcim kompromis. Dokonca i neúmyselné zabitie požaduje trest, aj keď menej prísny: „Ak to však neurobil úmyselne, ale azda Boh to dopustil, tak ti ustanovím miesto, kde sa bude môcť utiecť.“ (Ex 21,13).

Základom tak prísneho pravidla na ochranu života bolo vedomie, že na rozdiel od mnohých iných ochraňovaných hodnôt v ľudskej spoločnosti, tá najväčšia, život, nepochádza od človeka. Človek nie je pánom života. Ak niekomu život vezme, už mu ho nemôže vrátiť. Vznik života je síce biologicky pozorovateľný, ale napriek tomu je tajomstvom. Nikto nedokáže znova oživiť, či znova vytvoriť neopakovateľnú bytosť, ktorou je konkrétny človek. Preto sa ochrana života stala od úsvitu ľudskej civilizácie nielen mravným pravidlom, ale premietala sa aj do pravidiel, za ktorou stála donucovacia moc štátu: do právnych noriem. A práve právne normy museli riešiť i veľmi konkrétne otázky: odkedy je život životom, odkedy ho treba chrániť, za akých okolností a dokedy.

Už staroveké rímske právo túto otázku riešilo celkom jasne: od počatia. „Nasciturus pro iam nato habetur, quotiens de commodo eius agitur.“ Počatý sa má pokladať za narodeného, kedykoľvek ide o jeho prospech (Iulius Paulus, 2.-3. storočie). Pokiaľ ide o ochranu majetku, toto ponímanie ľudského života preberajú aj moderné právne poriadky v súčasnosti. Dediť po otcovi bude „nasciturus“, teda počaté dieťa, aj keď jeho otec umrel pred jeho narodením. Nadobúda práva, ale i povinnosti, ktoré nemôže nadobudnúť nikto iný ako človek. Túto úpravu preberá aj náš Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom znení v § 7. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti má podľa tohto ustanovenia aj počaté dieťa. S dovetkom: ak sa narodí živé. Môže sa stať, že ho matka z prirodzených dôvodov nedonosí. Ale môže sa stať, že mu to jeho blížni nedovolia. A to napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky v článku 15 zakotvuje, že každý má právo na život. A nielen to. Náš základný zákon ďalej výslovne ustanovuje, že „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Právne vzniká aj tu otázka: odkedy? Občiansky zákonník odpovedá: od počatia. Pretože od počatia (počaté dieťa) môže nadobúdať práva a povinnosti.

V roku 1957 však Národné zhromaždenie Československej republiky ustanovilo pre jedno právo odlišné pravidlo: Ak keď všetky práva nadobúda počaté dieťa od momentu počatia, to najzákladnejšie, právo na život, mu štát garantuje až neskôr. Stalo sa tak zákonom o umelom prerušení tehotenstva. Tento zásah do ochrany života potom prebrala Slovenská národná rada v roku 1986 novým zákonom pod číslom 73.

Už samotný názov zákona je nepoctivý. Nejde o žiadne prerušenie tehotenstva. Zákrok, ktorý zákon umožňuje tehotenstvo ukončí, bez možnosti jeho pokračovania. Počaté dieťa, ktoré už bolo spôsobilé nadobúdať práva a povinnosti podľa platného Občianskeho zákonníka, svoju životnú cestu končí. Umiera. Príkaz Desatora „Nezabiješ!“ sa tu na základe tohto zákona celkom otvorene porušuje. A nie je vôbec dôležité, či ide o 12., alebo 24., alebo akýkoľvek iný týždeň. Ak je život hodný ochrany pred narodením, ako to predpokladalo už rímske právo, ako to predpokladá Občiansky zákonník, ako právo počatého dieťaťa, tak ústavné pravidlo o ochrane života pred narodením, nemožno časovo umiestniť nikde inde, ako od momentu počatia.

Z tohto dôvodu navrhujem zrušiť zákon SNR o umelom prerušení tehotenstva č. 73/1986 Zb. v platnom znení. Som presvedčený, že chrániť život je potrebné vždy, ale osobitne v tých prípadoch, keď sú jeho nositelia bezbranní. Deti pred i po narodení, chorí, bezvládni a starí občania by mali požívať väčší, nie menší rozsah ochrany zo strany štátu. Ak niektorí argumentujú slobodou matky rozhodovať sa o tom, či dieťa donosí, treba veľmi vážne upozorniť na slobodu, či skôr nedostatok slobody počatého dieťaťa, ktoré ju nemá možnosť nijako uplatniť. Pritom i náš ústavný a právny poriadok mu priznáva práva. Neupierajme mu teda to najzákladnejšie: právo na život.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Naopak, v strednodobom horizonte povedie ku zdravšiemu demografickému vývoju, a tak i k lepšiemu vývoju príjmov štátneho rozpočtu. Návrh neodporuje žiadnej medzinárodnej zmluve ani právu Európskej únie a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Peter Gabura

poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Zdroj: NR SR, 30. 5. 2008

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

No....

(Peter Korček, 2. 8. 2009 20:44)

Homofób sa oháňa rámskym právom...
Odporúčam mu aby si v tom prípade preštudoval aj postoj rímskeho práva k homosexuálom.....