Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Neudržateľnosť termínu „interrupcia,“ „prerušenie tehotenstva“

23. 5. 2008

Neudržateľnosť termínu „interrupcia,“ „prerušenie tehotenstva“

Aj v posledných desiatich rokoch som nesprávne výrazy „interrupcia“ a „umelé prerušenie tehotenstva“ používal len výnimočne. 8. februára 2001 som sa začal vecou zaoberať systematicky, kedy som požiadal o rozhovory niekoľkých politických predstaviteľov a viacerých lekárov, vrátane gynekológov. Na gynekológii v Banskej Bystrici som strávil tri hodiny, ale nepodarilo sa mi získať súhlas žiadneho z lekárov na zazanamenanie si rozhovoru na magnetofón. Tu sú záznamy niektorých, ktorí mi súhlas dali.

p. Dubovický, tajomník Krajského výboru SDĽ, 8. februára

K.N.: „Pán tajomník, ja sa chcem opýtať len k tomu termínu. Myslíte si, že je vhodné, aby sa potraty nazývali „interrupciami“ alebo po slovensky „prerušením tehotenstva“, resp. „umelým prerušením tehotenstva“?

Dubovický, tajomník krajského výboru SDĽ: „... Je to prerušenie tehotenstva. Ale už či je to správny názor, terminologicky, to si musia povedať odborníci (jazykovedci)...

K. N.: „Myslíte si, že po prerušení tehotenstva môže toto pokračovať?“

D.: „To isté nie. Ale tehotná žena môže zostať. Druhýkrát môže zostať. Prečo by nemohla?“

K. N.: Ale to tehotenstvo, ktoré má s tým dieťaťom pokračovať nemôže, keď sa raz „preruší“.

D.: „No to nie, to je prerušenie.“

K. N.: „Takže to je vlastne ukončenie.“

D.: „Ukončenie, áno. To máte pravdu.“

K. N.: „Takže terminologicky by to malo byť aj podľa Vás skôr ukončením tehotenstva?“

D.: „Je to prerušenie tehotenstva v tom súčasnom momentálnom stave.“

K. N.: „Ale to nemôže pokračovať. Čokoľvek ...“

D.: „To už je filozofická otázka. To už je chytanie za slovo. Ako to kto pochopí.“

K. N.: „Viete, slovo potrat malo vždy negatívny akcent v našej spoločnosti, to uznávate.

D.: „Interrupcia, to nám možno že nič nehovorilo ...“

K. N.: „Práve preto sa to vybralo, aby získali ľudí pre potraty, že ich nazvali „pokrokovo“ „interrupciami“. Tým pádom sa u nás stali potraty prijateľnejšími. Tak si to ja vysvetľujem.“

D.: „To je možné. Ja neviem kedy to tak nazvali, ale momentálne keď je tá žena tehotná, urobia jej interrupciu, tak je to prerušenie tehotenstva...“

K. N.: „Ukončenie. Tehotenstvo ukončia.“

D.: „No tak ukončia. No, dá sa to aj tak nazvať. Presnejšie, povedal by som. No, je to presnejšie. No dobre ukončia jej. Ukončia jej tehotenstvo. V tom čase. To je také...“

Soňa Milová, tajomníčka krajskej kancelárie SOP, 8. februára

K. N.: „Súhlasíte s tým, aby sa potraty nazývali interrupciami alebo prerušením tehotenstva?“

S. Milová: „Určite vždy bude nejaký ľudový názov, ten nepríjemnejší ako potrat a odborný názov je interrupcia alebo po slovensky prerušenie tehotenstva.“

K. N.: „Myslíte si, že keď žena absolvuje „prerušenie tehotenstva“, že v tomto tehotenstve môže pokračovať o mesiac, o rok, o desať rokov?“

S. M.:„To záleží od jej zdravotného stavu ...“

K. N.: „V tomto tehotenstve, nie v možnosti otehotnieť znovu. Vy hovoríte o prerušení a odporcovia hovoria o ukončení.“

S. M.: „To je hra so slovíčkami. To je právna záležitosť. Samozrejme, pokiaľ príde o dieťa, teda dá si ho zobrať, tak nemôže v tehotenstve pokračovať. To je logické. Opakujem, to je hra so slovíčkami a tieto slovíčka sa zneužívajú...“

K. N.: „Čo ak práve tam začína mnoho nedorozumení? Ďaľším nedorozumením je ... a cirkvi v tomto nechávajú verejnosti bez vážnejších námietok, že ide len o otázku akoby nejakej katolíckej dogmy...“

S. M.: „Je to predovšetkým otázka sociálna a ekonomická.“

K. N.: „Aj vedecká... Takže vy otázku potratov alebo „interrupcií“ považujete len za hru so slovíčkami?“

S. M.: „Samozrejme, lebo... To záleží od toho kto sa na to pozerá a kto to publikuje. Pokiaľ to bude hovoriť lekár, gynekológ, tak bude určite hovoriť v latinčine... „

K. N.: „Ale ja považujem za to isté, či hovoríme o „interrupcii“ alebo o „prerušení tehotenstva“. Ide mi o to, akým právom sa nazýva niečo, čo je definitívnym ukončením, keď sa nazýva nevinne „prerušením“. Ja si to vysvetľujem tak, že sa to začalo zavádzať v šesťdestych rokoch, keď brali do úvahy to - aj vy ste to pred chvíľou spomenuli, že slovo potrat vyznieva negatívne, aby sa tento výraz nahradil neutrálnym alebo neznámym cudzím slovom. Keď sa začali propagovať potraty, tak sa premenovali na „prerušenie tehotenstva... Vy by ste zostali pri tomto názve?“

S. M. „Ja by som zostala pri oboch názvoch. Aj interrupcia aj prerušenie tehotenstva...“

K. N.: „... Obávam sa však, že aj týmto jazykovým termínom viac približujeme k rozhodnutiu na tento zákrok potenciálnym teda ... Ani matkám nemôžem povedať. Lebo to nie je matka, keď si dá urobiť potrat.“

S. M.: „Prečo?“

K. N.: „Je to matka?“

S. M.: „Samozrejme.“

K. N.: „Žena, ktorá ide na „umelé prerušenie tehotenstva“ je matkou?“

S. M.: „Áno. A žena, ktorá vychováva desať detí alebo sedem ... Nechajte ma dohovoriť. Matka, keď vie, že svojmu dieťaťu nemôže zabezpečiť výchovu. Nemôže mu zabezpečiť základné životné potreby. Je sama. Muž jej tragicky zomrel. Nemá ani rodiča, nikoho. A má mať štvrté dieťa, ktoré spolu čakali a počítali  s každým príjmom. Teraz má dať deti do sociálnej straostlivosti alebo do detského domova? Nemá prácu. Veď nik si dnes nemôže byť týmto istý. Tak to je lepšie, keď má chudé dieťa, nemá základné vzdelanie, chodí otrhané. Tomu hovoríte matka? Tá by sa musela obesiť akoby mala mať ďaľšie také dieťa. Toto je lepšie riešenie, stopercentne...“

K. N.: „Nechajme to na neskôr. Opäť by som sa chcel ešte zaoberať terminologickou otázkou. Predstavme si ženu, ktorá ešte nikdy neporodila dieťa. Je prvýkrát tehotná, či s manželom alebo mimo a žiada o „interrupciu“. Môžeme považovať túto ženu v tejto chvíli za matku?“

S. M.: „Matkou sa stáva vtedy, keď sa dieťa narodí. Ale rozhodne to je žena, ktorá má právo rozhodnúť ...“

K. N.: „Takže v tomto štádiu to ešte nie je matka?“

„No určite nie. Je to budúca matka. Matkou ste vtedy, keď máte dieťa, keď sa o to dieťa začnete starať.

K. N.: „Je to budúca matka alebo „nematka“

Poznámka: Zaujímavé, ako S. Milová trvala na tom, že každá tehotná žena je matkou, keď vystupovala ako ochrankyňa žien a ako od toho upustila, keď si uvedomila, že kde je matka, tam musí byť aj dieťa. Potom by krátkou cestou musela pripustiť, že interrupciou zabíjame nenarodené dieťa. Až po vypočutí si nahrávky som si všimol, že o dieťati hovorila už v tretej odpovedi. Vidíme, že aj tí, ktorí sú za „možnosť voľby“ si podvedome uvedomujú, že tehotná žena je matkou a že embryo, plod je dieťaťom, teda človekom.

MUDr. Vrbanová, Štátny zdravotný ústav, 9. februára

V.: „...  Ako som povedala, som proti interrupciám, ale som za liberálny zákon. Možno oproti súčasnému zneniu zákona by so zmenila dve veci. Som proti tomu, aby sa matke 15 až 18 - ročného dieťaťa len oznámilo, že jej dcére bola vykonaná interrupcia. Som za to, že aspoň jeden z rodičov by mal mať možnosť sa k  tomu vyjadriť... V prípade, že je dieťa v takej rodinnej situácii, že keby to doma povedala, tak ju „zabuijú“, nech existujú možnosti poskytnúť jej nejaký azyl, kde by ju ochránili...“

K. N.: „Sú tie azyly. Prepáčte, ak by sme mohli pokračovať neskôr  ...“

V.: „A druhá zmena by bola tá, že pokiaľ je to v manželstve, aby sa mohol vyjadriť otec dieťaťa, pretože stáva sa to bez vedomie manžela.“

K. N.: „A keď je to mimo manželstva, povedzme medzi dvomi slobodnými a otec sa priznáva a nesúhlasí s potratom. Mal by mať možnosť sa vyjadriť, či dokonca si vyhradiť právo na dieťa?“

V.: „Tam som si nie istá...“

K. N.: „Pokiaľ ide o ten návrh, ktorý je v parlamente?“

V.: „Ja som proti tomu návrhu, ale som proti interrupciám. Pokiaľ ide o postup. Práve tam majú cirkvi a všetky spoločenské organizácie široké pole pôsobnosti. Môžu pôsobiť na deti. Ja som napríklad robila prednášky na stredných školách. Tieto dievčičky: „Veď keď sa mi to stane, pôjdem na potrat... Mám súhrn otázok, ktoré som chcela v regionálnom týždenníku publikovať, ale potom sa mi nahrnula iná práca... „

K. N.: „Moja otázka je teraz vlastne len o tom termíne. Či je podľa vás vedecky správne hovoriť o interrupcii alebo o prerušení tehotenstva?“

V.: „Iste, pretože abortus nevystihuje ten fakt, že ide o umelý zásah.“

K. N.: „A ako by ste vysvetlili ten fakt, že asi 50 lekárov nezaradili výraz „interrupcia“ do Encyklopédii medicíny?“

V.: „Je dáky abortus ... (nezrozumiteľná nahrávka), ale určite abort samotný by nebol výstižný...“

K. N.: „A slovo interrupcia považujete za výstižnejšie?“

V.: „Je, pretože interrupcia znamená prerušenie... Nie je tam vyjadrené, prerušenie čoho. Možno je to taký slangový výraz. Umelé preušenie tehotenstva, tento slovenský výraz je jednoznačný.“

K. N.: „Keď žena podstúpi „umelé prerušenie tehotenstva...“

V.: „Vie sa, o čo ide.“

K. N.: „... môže toto tehotenstvo niekedy pokračovať?“

V.: „Aha...“

K. N.: „Myslím v tom zmysle. Teraz som vás vyrušil. Odišli ste od počítača, prerušili ste prácu, za chvíľu začne pracovať režim šetrenia obrazovky, vrátite sa k práci, dotknete sa myši, obrazovka sa rozsvieti a budete pokračovať v práci.“

V.: „... umelé ukončenie tehotenstva...“

K. N.: „To by mohol byť aj pôrod zdravého dieťaťa cisárskym rezom.“

V.: „Dobre, nachytali ste ma. Jedna nula pre vás.“

K. N.: „Nechcel som vás nachytať. Súhlasíte s tým, že to stojí za uváženie?“

V.: „To treba aj jazykovedcov v tomto osloviť, lebo my nemôžme kodifikovať nejaký ...“

K. N.: „Chcel by som vysvetliť o čo ide. Keď sa zriaďovali „interrupčné komisie, asi ich nemohli nazvať potratovými komisiami...

V.: „Ja si nemyslím, že ide o eufemizmus, ak máte toto na mysli. Myslím si, že ide o malú nedôslednosť...“

Potom Dr. Vrbanová spomenula aj „umelý potrat“ alebo „umelé zrušenie tehotenstva“.

Nasledujúci deň som ponúkol Banskobystrickému večerníku článok, ktorí oni uverejnili 15. februára 2001:

Nikdy nemožno pokračovať v „prerušenom tehotenstve“ „Interrupcie“ alebo potraty?

Napriek tomu, že štatistiky vykazujú presné počty „interrupcií“, čiže tzv. „prerušení tehotenstva“, nie je známy jediný prípad, kedy by po „prerušení“, teda po násilnom ukončení tehotenstvo pokračovalo. Oslovil som funkcionárov sekretariátov SDĽ, SOP, Smeru v B. Bystrici aj niekoľkých lekárov, vrátane gynekológov. Na správnosti výrazov „interrupcia“, „prerušenie tehotenstva“ zrazu netrval nikto. Ani v najnovšej slovenskej Encyklopédii medicíny, ktorá bude mať okolo dvadsať zväzkov sa už slovo „interrupcia“ nenachádza. Veď naozaj, vo všetkom, čo možno prerušiť, možno aj pokračovať. Samozrejme - okrem „prerušeného“, v skutočnosti však násilne ukončeného tehotenstva. Som presvedčený, že sa nenájde nikto, kto by aj po zrelej úvahe ďaľšie používanie týchto nesprávnych, zavádzajúcich, manipulatívnych výrazov obhajoval. Vôbec tu nejde len o akési hranie sa so slovami. Ak sa s nami niekto zahral, bolo to minulosti. V roku 1957 vytvorili komisie pre povoľovanie potratov. Ľud si ich hneď nazval „potratovými komisiami“. Aj preto sa v roku 1962 vládnym nariadením pomenovali „interrupčnými komisiami“. Stvorili nám zhubný jazykový novotvar. A my sme ho prijali. Za posledných  jedenásť rokov tu boli o otázkach potratov len monológy rôznych názorov. Iste, zďaleka nielen pre mätež pojmov. Ak sa máme pokúsiť o zahájenie seriózneho dialógu, mali by sme si hádam okrem iného ujasniť navzájom základné pojmy a hodnoty.

Karol Nagy

Súvisiace články:

Petícia všetkým ľuďom dobrej vôle za ochranu života nenarodených detí

O nezmyselnosti výrazov „interrupcia“ a „prerušenie tehotenstva“

Prvé použitie slova „interrupcia“

Potrat a jeho synonymá (abortus, ukončenie tehotenstva a nesprávne: „interrupcia“, „prerušenie tehotenstva“) v rôznych jazykoch

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.