Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Aby mohlo byť usmrtené potratom jedno geneticky odlišné dieťa so súhlasom matky, musia zomrieť dve zdravé deti!

2. 7. 2008

Aby mohlo byť usmrtené potratom jedno geneticky odlišné dieťa so súhlasom matky, musia zomrieť dve zdravé deti bez možnosti voľby, bez súhlasu ich matiek!

 

Drastická cena za právo potratu v prípade genetického postihnutia

 

U nás, rovnako ako napr. aj v ČR, na rozdiel od Nemecka a iných vyspelých štátov absolvujú všetky tehotné ženy prakticky povinne krvné skríningové testy, ktoré majú odhaliť vyššiu pravdepodobnosť, že by sa im mohlo narodiť postihnuté dieťa. Sú zamerané hlavne na selekciu (zabíjanie) detí s Downovym syndrómom. U nás sa s takýmto, ale rôzne ťažkým stupńom postihnutia rodí jedno dieťa zo 750. Keď na základe výsledkov krvných testov spracovaných štatisticky z tisícok rodičiek vychádza pravdepodobnosť postihnutia genetickou odchýlkou väčšia ako 1:250, tieto vyšetrenia bývajú označované za „pozitívne“a matky odosielané na invazívne a rizikové vyšetrenie – odber plodovej vody, amniocentézu. V niektorých prípadoch sú posielané na toto vyšetrenie, aj keď štatistická pravdepodobnosť postihnutia ich dieťaťa je 1:400 a ešte nižšia. Amniocentézu majú absolvovať aj všetky matky od 35 rokov veku.

Samozrejme, vždy môže matka toto vyšetrenie aj odmietnuť. To sa však stáva, hlavne kvôli nízkej a neobjektívnej informovanosti len veľmi zriedka. Niektorí osvietení gynekológovia a to aj tí, ktorí sú zástancami práva na potrat aj dokážu zrozumiteľne a fér matke vysvetliť, že ak v žiadnom prípade potrat svojho dieťaťa nepripúšťa (a tých je väčšina), amniocentéza je pre ňu zbytočná. Väčšinou sa však s takýmto vysvetľovaním nezdržiavajú a veria, že v prípade pozotívneho nálezu sa čím viac žien pre potrat rozhodne. Každá z matiek, ktorá sa rozhodne pre vyšetrenie – odber plodovej vody ihlou cez brušnú stenu a stenu maternice (zamerané len na selekciu odlišných detí – čo si spravidla neuvedomuje) podpisuje „informovaný súhlas.“ Žiadna z nich si samozrejme nepraje, aby sa už samotné vyšetrenie skončilo potratom. Pokiaľ sú si matky vôbec vedomé, že zvyšujú riziko potratenia svojho dieťatka o jedno percento, spoliehajú sa na to, že pravdepodobnosť je veľmi nízka, že im sa to nestane. Takáto hrozná ruleta sa u nás a nielen u nás hrá už niekoľko desaťročí.

Vyšetrenie plodovej vody – amniocentézu absolvujú ženy väčšinou v 10 až 12. týždni tehotenstva, aby im bolo možné v prípade najmenej 0,4 %-ného podozrenia, že ich dieťa je geneticky postihnuté, s vysokou pravdepodobnosťou toto potvrdiť alebo vyvrátiť. Pozitívny nález však býva veľmi zriedkavý. Na 10 tisíc vyšetrení približne 60. Nechceným potratom sa však skončí až 100 takýchto invazívnych vyšetrení. Keď odhadneme, že len 80% matiek, teda zo spomínaných 10 tisíc 48 s pozitívnym nálezom pristúpia na umelý potrat, dostávame sa k tomu pomeru približne 1:2 (48:100) z titulku. Aj keby bol tento pomer extémne nižší, napr. aj len 1:1, je absurdné, že keď už neberieme do ochrany deti do 12. týždňa tehotenstva (čo potvrdil aj Ústavný súd SR), chránime pred ich matkami deti len po 12. týždni tehotenstva, a z nich len tie sú geneticky „normálne“ –  S týmto sa ústavný súd zabudol zaoberať. A DOSIAĽ, AKOBY SI TAKMER NIKTO NEUVEDOMIL, ŽE NECHRÁNIME ANI VEĽKÚ ČASŤ MATIEK SO ZDRAVÝMI DEŤMI, KTORÉ SI ICH POTRATIŤ NEPRAJÚ!

Siedmi sudcovia ústavného súdu proti piatim vo svojom 7 rokov hľadanom náleze prišli na nápad, že vraj veta „Každý má právo na život.“ v ústave platí pre „ľudský život“ len od 12. týždňa tehotenstva. Až na konci tohto obdobia je údajne „vyvážený záujem“ matky na súkromie so záujmom ľudského plodu o prežitie. Slovo „vyvažovanie“ sa v Náleze Ústavného súdu SR zo 4. 12. 2007 spomína v tejto súvislosti presne 20 krát. Ako sú vyvážené záujmy v našom prípade? Na jednej strane stojí záujem jedinej matky usmrtiť svoje dieťa. A na strane druhej? Záujmy troch nenarodených detí a záujmy, túžby dvoch matiek po vlastnom dieťati. Všetkych týchto 5 záujmov má byť zmarených? Odhliadnime od vyššie uvedených zjednodušení. Aj od toho, že deti, ktoré usmrcujeme sú už v značne pokročilom veku, v tom veku, v ktorom aj myslením propotratových ústavných sudcov záujem o život každého jedného z nich značne prekračuje záujem matky na svojom súkromí. Aj tak zisťujeme, že jedinému záujmu dávame prednosť proti 5 vážnejšími záujmom!

Hrôza, že o tom takmer ani nehovoríme, nekričíme, nepíšeme! A na tejto hroznej rulete sa zúčastňuje toľko nedostatočne alebo tendenčne informovaných mamičiek. V tomto svetle je až nepochopiteľné, že sa niečo takéto môže diať, s falošnou nálepkou medicínskeho pokroku 21. storočia!

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Nejde o vedecký článok

(Karol Nagy, karolnagy7@gmail.com , 9. 6. 2009 8:35)

Martina, pokiaľ ide napr. o úmrtnosť detí následkom amniocentézy, najčastejšie sa udáva: "takmer zanedbateľný podiel 1 %." Aj keby tento podiel bol len a len 0,5 %, potom platí:

"Aby mohlo byť usmrtené potratom jedno geneticky odlišné dieťa so súhlasom matky, musí zomrieť jedno zdravé dieťa, bez možnosti voľby, bez súhlasu ich matiek!"

To by bolo podľa Vás v poriadku?

Ubezpečujem Vás, že mňa mrzí prinajmenej ako vás, že v tejto otázke sa dá asi veľmi ťažko, a to aj v odborných časopisoch dopátrať k porovnávaniu rôznych údajov rôznych autorov, kliník, štátob.

Podlozenie udajov

(Martina Renelt, 7. 11. 2008 11:34)

Z akych statistickych udajov v pripade odberov plodovej vody vychadzate? Na ake vyskumy a udaje sa odvolavate? Cisla, ktore uvadzate, nenachadzam v statistikach. Ako viete, ako su celoplosne tehotne zeny pred akymkolvek zakrokom informovane? Vychadzate z konkretneho pripadu, alebo sa odvolavate na odborny prieskum? Vase tvrdenia bez presnych udajov zdrojov vyznievaju ako Vase osobne domienky a nie ako odborne alebo objektivne fakty.
1/ Na Slovensku sa odber plodovej vody nerobi vacsinou v 10 az 12 tyzdni tehotnosti ako tvrdite
2/ Pred tymto zakrokom je zena velmi dobre a podrobne informovana o jeho priebehu ako aj dovode, preco sa robi. Nikdo ju k nemu nenuti a sama sa moze rozhodnut, ci ho chce podstupit. Maximalne, co lekar moze urobit, je amniocentezu na zaklade nejakej diagnozy doporucit. Ziadna zena k nej nemoze byt donutena. Zeny su zvacsa svojpravne a maju vlastny mozog na to, aby sa vedeli sami za seba rozhodnut, akokolvek tazke taketo rozhodnutie je, ci nejaky zakrok absolvovat chcu alebo nechcu. Ak maju pochybnosti, je na Slovensku vela lekarov a odbornikov, s ktorymi svoje neistoty mozu konzultovat. Taktiez existuje aj pre laikov vysvetlujucia literatura. Zeny nie su hlupe. Netraba za ne rozmyslat. Treba ich len informovat a dat im moznost volby. Tak ako by im nemal nikto prikazovat, ci maju absolvovat invazivne vysetrenie alebo interrupciu, tak na zaklade tych istych argumentov by im to v ziadnom pripade nemal ani nikto zakazovat. Zena je svojpravna. Mala by mat pristup k pravdivym a objektivnym informaciam. A nasledne by sa mala SAMA rozhodovat.

Za takú cenu?

(Karol Nagy, 26. 7. 2008 18:29)

Mohli by sme sa opýtať ženy, ktorá schvaľuje potrat aj do 24. týždňa tehotenstva:

Trvala by si na práve na potrat, keby Ti ako jednej zo 200 žien, najprv len s veľmi malou pravdepodobnosťou, potom na amniocentéze takmer s istotou zistili, že Tvoje dieťa bude geneticky postihnuté? Keby súčasne s Tebou museli z tých 200 žien, ktorým zistia zdravé dieťa ísť na potrat až dve, ktoré by boli vylosované, ale s potratom by za žiadnu cenu nesúhlasili?

Absurdná otázka! Ale presne to isté sa deje, keď žena ide v druhom trimestri tehotenstva na amniocentézu. Akurát, že výber tých dvoch žien, ktoré musia obetovať svoje zdravé dieťa nezaobstaráva lós, ale štatisticky presná a neúprosná náhoda!